Ale tí, čo sa chystajú zahubiť mi život, tí vojdu do najnižších hlbín zeme;
vydaní moci meča, budú za údel šakalom. Ale kráľ radovať sa bude v Bohu; chváliť sa bude každý, kto naň prisahá, bo luhárom sa ústa zapchajú. Ž 63, 10–12

Milí bratia, milé sestry, mnoho vecí príde človeku na um, keď pozorne sleduje pašiové udalosti. O mnohých by sa skutočne dalo mnohé kázať. Zaujali ma slová: opustili Ho. A uvedomil som si, koľkí Ho opustili a utiekli aj z našich radov počas minulého režimu. Opúšťajú Ho a utekajú od Neho aj dnes mnohí. História sa opakuje. S veľkým žiaľom musím uznať, že často je naša služba Ježišovi (aj nás, ktorí máme takúto povinnosť) taká trápna, akou bola služba Petra, keď odťal vojakovi ucho. A ozaj – aj za nami ostávajú niekedy nezrelé, neuvážené stopy, ktoré nikoho nepresvedčia, že toto sú tí praví Boží bojovníci.
Chcel by som však povedať pár slov o tom najpodstatnejšom, čo sme z Božieho slova počuli. Sledovali sme, ako sa snažia nepriatelia okolo Ježiša zlikvidovať Ho, siahať mu na život. Uvedomujeme si, že táto snaha je v dejinách prítomná neustále. Nejde pritom len o život Ježišov, ale ide o to, aby sa zlikvidoval život večný. Aby sa zlikvidovalo Jeho dielo spasenia, Jeho dielo vzkriesenia… Vieme niečo o živote, mohli by sme si to nechať vysvetliť od prírodovedcov. Pokiaľ nie sú ochotní zovšeobecňovať a dotiahnuť do duchovných rovín svoje vedomosti, dozvedeli by sme sa len o prvkoch, o množstve vody, ktoré obsahuje naše telo, o tom, že ako také by nemalo veľkú cenu, že podlieha skaze a keby nemalo duchovný rozmer, tak naozaj len prilepšíme zemi a možno v tomto zmysle trochu aj našim potomkom.
To by nás neuspokojilo, urobilo by to z nás veľmi úbohých tvorov. Mohli by sme spomínať mnohých filozofov, ktorí povedali rôzne výroky o živote, často veľmi protirečivé a zistili by sme, že sa do toho zamotávame, a ťažké je hľadať východisko. Možno by nám pomohli aj básnici… Nemôžem prehliadnuť výrok, ktorý je nám možno najbližší. Je to Sládkovičov výrok z jeho najznámejšej básne: A čo je život? Dvadsaťpäť rokov, mladosť? A odpovedá: Je túžba živá po kráse, je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duší svätých.
Myšlienka, že život je hlasom nebeským v zemskom ohlase je jedinečná a my ako kresťania ju môžeme podpísať. No potrebovali by sme ešte konkrétnejšiu odpoveď na túto otázku. Táto odpoveď je predsa napriek všetkému záhadná. Podklady by sme mohli hľadať v ľudových múdrostiach, skúsenostiach. V pondelok povie človek, že život je nádherný, ale v utorok je už smutný a radšej o tom nehovorí. Mohli by sme sa spýtať známych ľudí, ktorí na jednej strane si vysoko vážili život, ale skončili ho samovraždou.
To všetko sú dôvody, prečo sa musíme, bratia a sestry, s našou otázkou vrátiť na Golgotu. Musíme sa vrátiť k otvorenému hrobu, k Pánu Bohu, pretože tam je to miesto, kde pravý život začína, kde nám život ten Darca dáva. Tam je tá najsprávnejšia odpoveď, s ktorou poslal na svet Pána Ježiša Krista a Jeho výroky o živote môžeme zhrnúť do jedného – „Ja som život“. Apoštolovia to dávali ďalej a hovorili, že „Kristus je život náš“.

Úryvok z martinskej veľkonočnej pašiovej kázne Jána Bohdana Hroboňa

Pripravil Doc. PaedDr. Miloš Kovačka, PhD.

 Zanechať komentár

Môžete používať tieto HTML tagy a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(povinné)

(povinné)

Blue Captcha Image
Refresh

*

   
© 2012 ECAV Dúbravka © Ifko Kovacka