Božie cesty sú nevyspytateľné. Často im nerozumieme a až s odstupom času pochopíme, že to, čo pre nás pripravil Pán, bolo to najlepšie – omnoho viac, ako sme prosili a očakávali.

Potvrdilo sa to aj v závere života mojej drahej Faninky. Keď ju v poslednom čase trápili narastajúce bolesti spoločne sme sa modlili. V modlitbách sme si často kládli otázku, čo nám týmto utrpením mieni Pán povedať. Chceli sme poznať Jeho zámer s nami, lebo stále sme si opakovali „Buď vôľa Tvoja!“ Pritom sme prosili, aby tento kríž bol len taký veľký, aký unesieme. Veľmi nás posilňovalo poznanie, že s nami sa modlili nielen najbližší, ktorí Faniniku osobne poznali. Modlilo sa za ňu aj modlitebné spoločenstvo, sestry a bratia z môjho cirkevného zboru, ktorí o nej vedeli len z mojich informácií. Tým všetci prejavovali bratsko-sesterskú lásku, ktorá Faninke dodávala sily prijať a znášať utrpenie.

Keď sa bolesti zväčšovali, raz mi pred nácvikom spevokolu položila otázku pre pána farára: „Či smie prosiť, aby ju Pán čo najskôr k Sebe povolal?“ Odpoveď pána farára ju upokojila: „Veď aj Pán Ježiš v Getsemane sa modlil – Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ Mt 26,39B.

Často si vzdychla: O čo ľahšia je smrť, ak príde rýchlo, bez veľkých bolestí a utrpenia pre seba i najbližších.

Jej utrpenie Pán uľahčil tým, že v ležiacej polohe sa bolesti zmiernili. Život v posledných týždňoch jej spríjemňovali prejavy lásky najbližších a stály záujem modliacich sa o jej zdravotný stav.

Pri srdci ju hriala veľká starostlivosť dcéreniek, ktoré si napriek povinnostiam v práci a vlastnej rodine našli veľa času pre ňu.

V posledných dňoch, po hospitalizácii na geriatrii, už nečítala a nepočúvala rádio Lumen. Neustále sa modlila. Iba pri našich návštevách precitla a tešila sa z našej prítomnosti.

Pán vypočul jej modlitby a povolal ju k Sebe bez ďalšieho utrpenia rýchlo – zastavením srdiečka.

Strata najdrahšej je pre nás pozostalých veľká. Bolesť zmierňuje poznanie, že utrpenie pozemského života sa skončilo. Ako veríme, už je na ceste do Nebeského kráľovstva, ktoré pre veriacich pripravil Pán Boh.

Sám priznávam, že náhlym odchodom mojej drahej do večnosti bola nečakaným spôsobom vypočutá aj moja ranná modlitba v deň jej skonu. Keď som si pri nočnom rozjímaní premietal v mysli, ako sa musím o Faninku postarať po jej prepustení z nemocnice, prosil som Pána: „Pane daj mi sily a schopnosti, aby som sa vedel postarať o moju drahú a vniesť do jej duše pokoj.“ Pritom som prosil, ak mi sily postačia, aby som mohol byť ešte užitočný aj pre náš novovzniknutý cirkevný zbor.

Ak si s odstupom niekoľkých dní kladiem otázku: „Aký zmysel malo Faninkine utrpenie?“ Snáď bolo svedectvom pre blízkych, že pevná viera, napriek tomuto utrpeniu je cestou pre nás veriacich k spaseniu. Bolo takmer zadarmo oproti utrpeniu Pána Ježiša, ktoré musel podstúpiť – zaplatiť za nás. Zomrel, aby sme my mohli žiť. Odplaťme sa mu za Jeho lásku svojou láskou! Buďme tými, ktorí nielen počúvajú evanjelium, ale aj činia Božiu vôľu!

S láskou myslím na Vás všetkých, ktorí ste boli účastní rozlúčky s mojou milovanou Faninkou, či už osobne, alebo v duchu pri modlitbe.

 

Váš Milan

 Zanechať komentár

Môžete používať tieto HTML tagy a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(povinné)

(povinné)

Blue Captcha Image
Refresh

*

   
© 2012 ECAV Dúbravka © Ifko Kovacka