Drahé sestry a milí bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Názov témy, ktorú som určil pre dnešnú zvesť Božieho slova znie: „Intimita s Bohom“.

Prečítaný žalm nesie názov „Túžba po Bohu v chráme“. Ale ak chceme správne porozumieť týmto slovám, je potrebné si najprv objasniť pojem „túžba“. Túžba je citové napätie vzniknuté zo snahy niečo dosiahnuť, získať, dychtivé prianie, želanie si niekoho alebo niečoho. Túžba znamená niečo veľmi chcieť a mať to pre seba.

Žalmista veľmi krásne používa symbolickú reč na objasnenie, čo pre neho znamená túžba po živom a mocnom Bohu. Hovorí: Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! (v. 1).

Máme pred sebou okrem túžby po Bohu aj túžbu po zahasení duchovného smädu. Čo je to „smäd?“ Smäd je pocit vyvolaný nedostatkom tekutín, ktorý vyvoláva potrebu piť. A k tejto definícii dovoľte krátky exkurz: „Človek celkom bez prísunu tekutín zomrie asi za 5 dní. Pri dlhšej trvajúcej dehydratácii sa dostavujú bolestné kŕče, môžu sa objaviť duševné poruchy a halucinácie.“

Sestry a bratia, veľmi dobre poznáte ten pocit, keď ste napr. po náročnej fyzickej práci a váš organizmus si žiada doplnenie tekutín, pretože inak by nedokázalo vydať ďalší výkon. A predstavte si nielen tento fyziologický smäd, ale aj duchovný, ktorý je ešte dôležitejší. Osobne sa priznám, že mávam také dni, kedy veľmi túžim spočinúť v Božom náručí, čítať si Jeho slovo, prichádzať pred Neho v modlitbe a súčasne počúvať to, čo On vraví. Tento smäd po Bohu veľakrát prežívam a potom rýchlo hľadám spôsob, ako tento smäd uhasiť. Verím, že podobný smäd ako ja, máte aj vy, pretože všetci potrebujeme načierať z duchovnej vody, lebo ak by sme zanedbali tento prísun duchovnej tekutiny, duchovne by sme zahynuli.

Žalmista poukazuje na základnú potrebu ľudskej duše, ktorá spočíva v hlbokom spriaznení pri Bohu. A tento Boh dáva človeku naplnenie a zahasenie smädu po skutočnej Pravde. Je to naplnenie, ktoré nemôže dať nijaký človek a ani nijaká poskytnutá služba; je to naplnenie, ktoré človek túži okúsiť každý deň a každú chvíľku svojho života. Človek tak zažíva úžasný pocit transcendentného naplnenia, ktoré mu dodáva istotu a oporu.

My túžime po Bohu a Boh túži po nás. Vytvára sa akási vzájomná väzba či puto, ktoré poukazuje na to, že jeden bez druhého nedokážu byť. My ľudia sme boli podľa Božieho plánu stvorení preto, aby sme komunikovali, žili a vytvárali úzky vzťah s našim Stvoriteľom. A tento Stvoriteľ túži, aby sme spočívali pri Ňom a v Ňom uvedomujúc si, že jedine On je našim plnohodnotným životom a smerovaním.

Slovo Božie nám i dnes hovorí, že Boh je našim nebeským Otcom, ktorý sa o nás zjavne stará a v našom živote nám najlepšie pomáha. To, že tu dnes sedíme na týchto službách Božích, nie je vecou samozrejmou, ale je to veľký Otcovský dar. Prečo? Pretože je to Jeho vôľa, aby sa k nám dnes prihovoril vo svojom vzácnom slove a my mu môžeme odpovedať našimi chválospevmi a modlitbami. On je tu prítomný, aby nás vo viere mocne posilnil, dal nám nádej, že život s Ním je nenahraditeľným, ba priam úžasným.

Keď hovoríš: „Je to nemožné…“
Boh ti hovorí: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“ (cf. L 18, 27)

Keď hovoríš: „Cítim sa veľmi osamelý…“
Boh ti hovorí: „Nezanechám ťa, ani neopustím.“ (cf. Žid 13, 5)

Keď hovoríš: „Nedokážem to urobiť…“
Boh ti hovorí: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (cf. Flp 4, 13)

Keď hovoríš: „Nezaslúžim si odpustenie…“
Boh ti hovorí: „Ja ti odpustím…“ (cf. 1J 1, 9; R 8, 1)

Keď hovoríš: „Toho sa bojím…“
Boh ti hovorí: „Neboj sa, veď som s tebou ja.“ (cf. Iz 41, 10)

Keď hovoríš: „Som unavený, nevládzem…“
Boh ti hovorí: „Ja ťa posilním.“ (cf. Mt 11, 28-30)

Keď hovoríš: „Nikto ma nemá rád…“
Boh ti hovorí: „Ja ťa milujem.“ (cf. J 3, 16; J 13, 34)

Keď hovoríš: „Neviem kam ísť…“
Boh ti hovorí: „Poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať.“ (cf. Ž 32, 8)

Sestry a bratia, nie je to úžasné počúvať tieto Božie slová o tom, že je a bude o nás postarané? Nie je to úžasné počúvať krásne Božie prísľuby, ktoré sú nemenné? Náš Boh je ten istý, včera i dnes i naveky. My sa s úplným presvedčením môžeme spoliehať na Hospodinovu starostlivosť. Práve v tomto spočíva intimita s Bohom, že sme s Ním v každodennom kontakte, že Mu môžeme čokoľvek povedať, že môžeme kedykoľvek ku Nemu prísť s čímkoľvek na srdci. A napokon, že sa môžeme na Neho vždy spoľahnúť, lebo On ostáva verným.

Azda jasne tento vernostný vzťah môžeme vidieť aj v manželstve. Rodičia a deti tvoria základný model rodiny, v ktorom sa preukazuje vzájomná láska, starostlivosť, porozumenie a bezpečie. Ešte jasnejšie to badať medzi manželmi. Manžel miluje manželku, túži s ňou tráviť čo najviac času, má záujem ju počúvať a poskytnúť jej oporu vo všetkých životných situáciách. Jednoducho povedané, že manželský pár túži byť v najtesnejšom (intímnom) spojení. Pre obe strany je to požehnaním, ak dokážu vzájomne niesť svoje bremená či úskalia, navzájom sa rešpektovať a tolerovať a samozrejme aj prijímať s takými slabosťami aké majú.

Tento manželský vzťah možno premietnuť aj do duchovného vzťahu s Trojjediným Pánom Bohom. Už na prvých stránkach Písma svätého čítame, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. Boh tvorí z lásky pre lásku. Jeho stvoriteľská moc poukazuje na túžbu byť s človekom, rozvíjať tento vzťah a súbežne ho aj prehlbovať. Boh hovorí, že to čo stvoril je dobré. Pojem „dobrý“ v biblickom chápaní znamená „dokonalý, úžasný, najlepší, famózny, obdivujúci“. Stvorenie človeka bolo dokonalým dielom rúk živého a mocného Stvoriteľa. Človeku pri stvorení vkladá do srdca city a túžbu po dokonalej láske, ktorú ponúka sám Boh. Takže je prirodzené, ak my ľudia túžime po láske, po naplnení, porozumení, objatí, pohladení či prijatí. Tieto atribúty pochádzajú z diela Jeho rúk.

Keď sa prenesieme do Novej zmluvy, tiež badáme úžasné „intímne spojenie“ Ježiša Krista s Jeho nebeským Otcom. Celý Ježišov pozemský život znamenal odovzdanosť a priľnutie sa do starostlivých rúk svojho Otca. Na stránkach slova Božieho čítame, že Ježiš trávil mnoho času na modlitbách. V modlitbe vyznáva Otcovi, že Ho potrebuje, že po Ňom túži, že potrebuje Jeho objatie. Ježiš Kristus je pre nás tiež príkladom toho, čo znamená v duchovnom živote „intímne spojenie“ s Pánom Bohom.

Ešte by som rád poukázal na dôležitý moment týkajúci sa vernostného vzťahu so živým Bohom. Veľmi dobre poznáme evanjeliovú stať, ktorú nachádzame v Evanjeliu podľa Jána 3, 16: „Lebo tak Boh miloval svet, že Syna svojho jednorodeného dal, aby nezahynul nik kto v Neho verí, ale život mal večný.“ Boh miluje človeka a obetuje sa pre neho, aby mal večnú radosť a blaženosť. Toto robí pre nás Boh skrze Jeho Syna, Ježiša Krista. Boh nás miluje a milujme aj my Jeho. Spočiňme v Jeho náručí a okúsme a viďme aký dobrý je Pán. Príďme ku Jeho svätým nohám, a nechajme sa oslovovať Jeho slovom, ktoré sú živou vodou pre náš duchovný život a rast.

Aj učeníci Pána Ježiša Krista radi počúvali svojho Majstra a Učiteľa, lebo vedeli, že bez Neho sa nikam ďalej nepohnú. Boli si vedomí, že bez Jeho požehnania je márna ich ľudská snaha či služba. Ježiš aj nám dnes hovorí: „Bezo mňa nič nemôžete urobiť“ (J 15, 5) a žalmista na inom mieste: „Márne sa namáhajú stavitelia, ak Hospodin nestavia“ (Ž 127, 1).

Sestry a bratia,  rád by som prečítal jeden krátky príbeh. Kedysi dávno jeden muž požiadal Boha o kvetinu a motýľa. Namiesto toho mu Boh dal kaktus a húsenicu. Muž bol smutný, nerozumel, prečo jeho prianie nebolo vypočuté. Potom si pomyslel: „Aha, Boh má predsa mnoho ľudí na práci a tak to poplietol…“ A tak sa rozhodol, že Boha sa pýtať nič nebude.
Po nejakom čase si na kaktus a húsenicu spomenul a išiel sa na ne pozrieť. Aké bolo jeho prekvapenie, keď videl, že tŕnistý kaktus rozkvitol a že nie dobre vyzerajúca húsenica sa premenila na nádherného motýľa.

1) Boh robí vždy iba správne veci.

2) Vie, čo je pre nás správne, aj keď sa nám to tak nemusí javiť.

3) Pokiaľ niečo chceme, ale dostaneme niečo iného… VERME!

4) Verme, že to správne sa k nám vždy dostane v správny čas.

5) To, čo chceme, nie vždy je to, čo aj potrebujeme.

6) Pamätajme, že dnešné tŕne, môžu byť zajtra kvety.

Drahé spoločenstvo veriacich, na záver prajem nám všetkým, aby sme každý deň smeli čerpať z duchovnej studnice života, ktorou je Božie slovo a boli dychtiví po počúvaní evanjelia ako jeleň po vodných bystrinách, aby sme boli spojení s našim nebeským Otcom; každý deň sa s Ním radili o veciach, ktoré nás čakajú a spoliehali sa na Jeho prozreteľnosť; každý deň Ho oslavovali, velebili a vzdávali Mu česť; každý deň kľakali pred Neho a prosili o odpustenie našich hriechov a slabostí; každý deň Ho tiež prosili o milosť a dar Ducha Svätého, ktorý nám bude zjavovať vôľu Najsvätejšieho.
Taktiež nám všetkým prajem, aby sme vnímali intímny vzťah s Pánom Bohom veriac, že On nám najlepšie rozumie a pozná naše túžby a taktiež verme aj v to, že On sa o všetko postará, lebo je Bohom lásky a pokoja.
V našom kresťanskom živote nech nám pomáha sám Trojjediný Boh, Otec i Syn i Duch Svätý, naveky požehnaný.

Amen.

Kázeň brata teológa Ivana Lukáča na biblický text Ž 42, 2

 Zanechať komentár

Môžete používať tieto HTML tagy a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(povinné)

(povinné)

Blue Captcha Image
Refresh

*

   
© 2012 ECAV Dúbravka © Ifko Kovacka