Aktuality

 

V nedeľu 3.12.2017  sme mali v našom cirkevnom zbore Zborový deň, v rámci ktorého zaznela aj prednáška Bohdana Hroboňa, vedúceho prekladateľskej komisie Biblie.

Lutherov prínos k výkladu žalmov (kliknutím na odkaz sa spustí prednáška)

 

 

Deuterokánonické knihy v kánone Starej zmluvy
21.11.2017 – doc. Jozef Tiňo

Prídavok ku knihe Daniel – Apokryfy
25.10.2017 Prídavok ku knihe Daniel

Baruch – Apokryfy
25.10.2017 Baruch

1. kniha Makabejská – Apokryfy
17.10.2017 2. kniha Makabejská

1. kniha Makabejská – Apokryfy
10.10.2017 1. kniha Makabejská

Kniha Judit – Apokryfy

3.10.2017 – Judit

Kniha Tobiáš – Apokryfy

20.9.2017 – Tobiáš

 

Pieseň zo služieb Božích 19.11.2017
Spojené spevokoly Cirkvi bratskej a nášho domáceho spevokolu.

 

Advent v našom cirkevnom zbore chceme začať Zborovým dňom.

Pozvanie medzi nás prijala hudobná skupina z Evanjelickej spojenej školy v Martine pod vedením Tomáša Gulana. Poslúžia nám na službách Božích a tiež na popoludňajšom programe, kde zazneje aj prednáška doc. Bohdana Hroboňa:  Lutherov prínos k výkladu žalmov.

Pre tých, ktorí chcú stráviť tento deň v našom spoločenstve bude objednaný aj spoločný obed v neďalekej reštaurácii Luvra.

Tešíme sa na vás.

 

 


Ján Hroboň                                                                           

Narodil sa v roku 1967. Vyštudoval  na Evanjelickej bohosloveckej fakulta v Bratislave a Lutheran Theological Seminary vo Philadelphii. V súčasnosti pôsobí ako evanjelický zborový farár v Bratislave-Dúbravke, predtým bol farárom v Martine a v bratislavskom Starom Meste.

 

Potrebovali by sme nového Luthera

.lukáš Krivošík .anton Vydra

 

Je evanjelickým zborovým farárom v bratislavskej Dúbravke, hovorí, že evanjelická cirkev dnes potrebuje reformu, váži si pápeža Františka za impulzy, ktoré ponúkol svetovej cirkvi a nebojí sa ani sebakritiky do vlastných radov. Ján Hroboň.

 

.koľko členov má váš cirkevný zbor?

Okolo sedemsto.

.to je dosť, toľko ich chodieva aj na bohoslužby?

Na služby Božie v nedeľu prichádza tak 150 až 200 veriacich, no ten počet má tendenciu rásť.

.ako to robíte, že si získavate ich dôveru?

Predovšetkým sa usilujem o to, aby moje kázne boli oslovujúce, aby reflektovali aj dobu, v ktorej žijeme. Vyhýbam sa pobožným frázam. A snažíme sa tu budovať otvorené spoločenstvo. Takže k nám chodia aj katolíci, aj ľudia z iných cirkví, aj neveriaci. Chceme, aby tu zažili prijatie, nielen nejaký náboženský obrad alebo bohoslužbu, na ktorú už ľudia nereagujú a nerozumejú jej. Mnohé evanjelické bohoslužby totiž nadobudli taký ustálený, archaický, stredoveký výraz, a ten už nekorešponduje s očakávaniami dnešného človeka.

.pôsobíte v prostredí hlavného mesta. Aké je to byť tu evanjelickým farárom?

Od roku 2013 sme v Dúbravke ako samostatný cirkevný zbor, keď sme sa oddelili od cirkevného zboru v Starom meste. Evanjelici v Dúbravke sa vtedy rozhodli, že si chcú spravovať svoje spoločenstvo samostatne. Jednak chceli mať svojho vlastného farára, predtým sa tu farári striedali a potom túžili využiť aj potenciál v ľuďoch, ktorý sídlisko ponúka. Tiež na nich ťažko doliehala situácia okolo nakladania s reštitučným majetkom cirkevného zboru, kvôli čomu mnohí ľudia zo zboru znechutení odišli.  Oddelenie od pôvodného zboru bolo aj v tejto súvislosti dobrým riešením.

.ide teda v súčasnej evanjelickej cirkvi o majetky, prípadne o funkcie?

Nie celkom. Problém je komplexnejší. Jeho historický koreň  spočíva  aj v tom, že evanjelická cirkev prešla počas komunizmu veľmi ťažkým obdobím surovej ateizácie. Boli tu kňazi, ktorí spolupracovali s vtedajším režimom. Donášali na tých, ktorí sa snažili byť aktívni a obmedzovali službu v zbore len na najnutnejšie veci. Aj kvôli takémuto prístupu mnohí ľudia z cirkvi odišli. Samozrejme že tiež preto, lebo byť  aktívnym kresťanom za bývalého režimu znamenalo vystaviť sa postihom a prenasledovaniu.

.po Novembri 1989 došlo k nejakým zmenám?

Došlo k novému vzopnutiu, no ostalo tu veľa deformácií z minulej doby. Najmä starí rodičia, ktorí ešte boli garantmi kontinuity viery v našej cirkvi, postupne vymierajú. Ocitli sme sa v najväčšom prepadlisku našej histórie, pretože už ani rodinné zázemie a tradícia nedržia evanjelikov v ich viere a v príslušnosti k cirkvi. Evanjelická cirkev na Slovensku v rozmedzí dvoch posledných sčítaní ľudu, teda za obdobie 10-tich rokov, štatisticky stratila pätnásť percent členov. A tým, že cirkev stráca, prehlbuje sa aj frustrácia v nej. No formuje sa tu nová generácia evanjelikov, ktorá vyrástla nie na základe toho, čo zažila doma, ale čo dosiahla vlastným, individuálnym prístupom k cirkvi a k viere.

.hovoríte o prepadlisku; ako na to reagujú veriaci?

Jedni hovoria, že je to vinou vedenia, nejasnej vízie, konceptu či predstavy do budúcnosti, iní zas, že je to pre nešťastné kauzy či majetky, ďalší, že je to dôsledok našej vlažnosti a toho, že sme v minulom režime zlyhali a že sa nevieme takpovediac naštartovať pre novú dobu.

.a váš postoj?

Súvisí to jedno s druhým. Očakávali sme od  súčasného vedenia viac  podnetov a impulzov pre novú nádej. Treba však povedať, že životaschopnosť cirkvi sa odvíja od cirkevných zborov a v mnohé fungujú veľmi dobre s množstvom aktivít a podujatí pre všetky generácie. Tiež evanjelické školstvo a diakonia, sú na veľmi slušnej úrovni. Od vedenia cirkvi však do veľkej miery závisí nálada v nej, korektnosť vzájomných vzťahov, solidarita, ochota spolupracovať a podieľať sa na nových veciach,  a to je v súčasnosti slabé.

.nie je postava a mandát generálneho biskupa cudzím prvkom v rámci vašej cirkvi, kde takáto centralizácia rozhodovacej moci nemá až také miesto?

Úvahy o zriadení takého úradu tu boli už pred druhou svetovou vojnou, no nikdy k tomu reálne nedošlo. Za vznik tohto úradu môžu až komunisti, ktorí potrebovali človeka, čo by mal celú cirkev centrálne pod kontrolou.

.nemení to však potom povahu evanjelickej cirkvi?

Áno, zmenilo ju to. V predsedníctve cirkvi, senioráte, dištrikte či zbore boli vždy dvaja ľudia, čiže šlo o paritné zastúpenie, kde jeden bol z duchovného stavu, druhý z laického. Nejaké autoritatívne správanie tu nemalo miesto. Je to založené na báze dôvery a spolupráce. Biskup má byť pastier, a nie úradník, ktorý rozhoduje za iných. Pre evanjelikov je vlastné skôr demokratické rozhodovanie, a nie autokracia.

.pred referendom o rodine však vaši biskupi vydali stanovisko, že odporúčajú veriacim zúčastniť sa na tomto referende a hlasovať v ňom konzervatívne.

Áno, ale v tomto prípade je ten konzervatívny postoj, trúfam si povedať, vlastný deväťdesiatim piatim percentám ľudí v evanjelickej cirkvi, či už ide o duchovných, alebo laikov. Ja sám som skôr na strane tohto konzervatívneho postoja, hoci nesúhlasím so spôsobom, akým sa vedenie zachovalo k ľuďom s odlišnými názormi, napríklad naposledy k Ondrejovi Prostredníkovi. Aj keď je v kompetencii biskupov odobrať pedagógom kanonickú misiu, teda oprávnenie vyučovať, mala tomuto kroku predchádzať oveľa poctivejšia diskusia; ako s Ondrejom Prostredníkom osobne, tak v celej cirkvi.

.pokiaľ ide o podobné kultúrne alebo etické témy, ako vnímate to, čo sa deje v západnej Európe?

To, čo dnes veľmi rozbíja protestantskú cirkev, je téma registrovaných partnerstiev. Kdekoľvek sa tá téma otvorí, vzniknú dva tábory. Je to výbušná, konfliktná téma.

.ale povedzme v Nemecku riešia evanjelici aj celkom iné problémy. Niektorí hovoria, že na bohoslužbách sa cítia ako na straníckom zjazde: témami sú globálne otepľovanie, moslimský svet, prisťahovalci. Pýtajú sa potom, kde je v tom Kristus, kde je evanjelium. Škodí protestantizmu prílišné spojenie s politikou?

Zrejme áno. My to poznáme z bývalého režimu, keď platilo, koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Vtedy sa komunisti rozhodli platiť evanjelických farárov a  ústredia cirkvi, čím si ich v podstate obmotali okolo prsta. Po zmene režimu sme sa v otázke odluky cirkvi od štátu a ani zmeny štruktúry cirkvi, ďaleko nepohli. Tá finančná závislosť od politikov, ktorí sú v danom čase pri moci, cirkvi škodí.

.trúfli by ste si žiť len z platu, ktorý na vás vyzbierajú veriaci?

Ja osobne áno, aj náš zbor. Problém je so zbormi, kde niet až toľko ľudí, kde nie sú možnosti prenajímať nehnuteľnosti a podobne. Nejaká forma finančného prispievania od štátu by najmä pre takéto prípady by bola potrebná, no nie taká, že to má potom vplyv na rôzne vyhlásenia, že sa cirkev zdráha ozvať sa razantnejšie ku korupcii, rôznym kauzám, či k situácii v školstve alebo v  zdravotníctve. Pri kľúčových celospoločenských témach musí byť hlas cirkvi počuť. No závislosť od financovania štátom práve toto obmedzuje.

.v minulosti to boli práve evanjelickí farári, ktorí boli verejným hlasom spoločnosti. Kde je dnes evanjelická inteligencia?

Ako evanjelická cirkev sme sa dodnes nevyrovnali so zločinmi nacizmu a komunizmu. Boli tu hlasy jednotlivcov, ako boli biskupi Osuský alebo Ruppeldt, ktorí sa veľmi výrazne postavili proti deportáciám židov. Žiaľ, deportácie prebiehali aj kvôli tomu, že   evanjelická cirkev nebola schopná razantnejšieho odporu. A pokiaľ ide o komunizmus, boli farári prenasledovaní, väznení, vyhodení zo služby, odkázaní na podradnú prácu, trpeli aj ich rodiny.

.tvrdíte teda, že prinajmenšom vo vašich cirkevných médiách toto nebolo nikdy reflektované?

Nebolo tak, aby to zreteľne zaznelo v celej spoločnosti. Existovali určité signály, že by sa s tým mala cirkev vyrovnať, a niektorí postihnutí bývalým režimom sa dočkali ospravedlnenia aj rehabilitácie, ale evanjelická cirkev ako celok sa od týchto zločinov dosiaľ stále jasne nedištancovala, nevydala k tomu jasné stanovisko.

.v prípade komunizmu sa to ešte ako-tak dá chápať, lebo mnohé osoby, ktoré do toho boli zapletené, stále žijú a pôsobia vo vyšších cirkevných funkciách. Ale nacizmus?

Vôľa k pomoci tu bola. Existujú predsa len aj prípady evanjelikov, ktorí pomáhali mnohým židom zachrániť im holé životy. A tieto príbehy sa teraz po rokoch otvárajú. To je správne. Len by malo zaznieť aj oficiálne stanovisko.

.čo podľa vás znamená byť dnes evanjelikom?

Asi pred desiatimi rokmi u nás prebehla anketa s touto otázkou. Najčastejšia odpoveď bola, že evanjelikom som preto, lebo nie som katolík. V bežnom povedomí prevláda  toto negatívne sebaurčenie. Čo sa týka kléru, ak si správny evanjelický farár, tak chodíš oblečený v „luteráku“, zachovávaš všetky liturgické predpisy, cirkevnú agendu, zákony. Byť evanjelikom však predovšetkým znamená žiť podľa evanjelia, Božieho slova.  To je prvoradé, forma je sekundárna.

.čo predstavuje evanjelická spiritualita?

To, čo katolícka cirkev zastrešuje ako ohromné množstvo prejavov zbožnosti a spirituality, to predstavuje protestantizmus ako taký: luteráni, evanjelikáli, letnično-charizmatické cirkvi, adventisti… U nás na Slovensku je do veľkej miery určovaná Tranovského kancionálom a liturgiou, čo sú  síce vzácne hodnoty, ktoré tu pretrvávajú v rôznych obmenách už takmer štyri storočia, predsa len dnešná doba, ktorá sa dynamicky vyvíja, potrebuje aj nové vyjadrenia evanjelickej spirituality.

.podporili by ste teda aj inovatívnejšie formy života v rámci evanjelickej cirkvi?

Ja osobne určite áno. Sme akoby  bezduchí. Veď skôr živoríme ako žijeme. Ako cirkev sme zahltení množstvom problémov, ktoré nám znemožňujú vnímať nové veci, pre ktoré strácame zmysel. Tieto veci tu už mali prísť dávno, no je ich veľmi málo.

.nevyzerá dnes evanjelická cirkev tak, ako vyzerala tá katolícka pred päťsto rokmi?

Asi by sme potrebovali aj my takého Luthera, ktorý by jasne pomenoval veci a povedal by, že takto sa ďalej ísť nedá. Veď ani on nebazíroval na liturgických formách, ale išlo mu o pravdu Božieho slova.

.a niet takého?

Ja takého nevidím. Existuje skupina, ktorá takto zmýšľa, no chýba jej  razantný hovorca na Lutherov spôsob.

.katolícka cirkev takého človeka podľa niektorých našla v pápežovi Františkovi. Ako ho vnímate vy?

Je to výnimočný človek, ktorý do cirkvi prináša presne tie impulzy, ktoré sa zhodujú s jej podstatou. Napríklad to, že cirkev je tu pre tých najmenších, najodkázanejších, najnúdznejších. S týmto návratom k základom cirkevného života prišlo osvieženie a uvoľnenie, prišla s ním aj nová atmosféra. Aj čo sa týka ekumény, katolíci a evanjelici dosiahli v hľadaní toho, čo ich zbližuje taký pokrok, ako azda nikdy doteraz.  Aj preto vnímam osobnosť pápeža Františka ako mimoriadny prínos pre celú cirkev, nielen pre katolíkov.

.protestantizmus do veľkej miery definuje autorita Svätého Písma. Nedostal protestantizmus veľkú ranu historicko-kritickou interpretáciou Biblie, z ktorej sa tak stal len objekt skúmania? Jednoducho, platí ešte sola Scriptura?

Autorita Božieho slova je viac než autorita akéhokoľvek človeka, či už je to pápež, vieroučné knihy, teológovia. To potom otvára priestor pre individuálnu interpretáciu Písma a teda osobnú zodpovednosť za svoju vieru pred Bohom. Lenže aj biblický kánon zostavovali   ľudia, ktorí vyberali, čo tam má byť a čo nie. Sola Scriptura pre nás znamená to, čo aj pre Luthera: podriadiť každé svoje rozhodnutie pravde Božieho slova. Otázne je, či je moje chápanie pravdy Božieho slova správne. Individualizmus je teda cenný, ale učiteľský úrad nám chýba. Ako problém však skôr vidím to, že bežný evanjelik si dnes sotva vezme Bibliu do rúk, aby  ju čítal.

.to vážne?

Žiaľ, a to vnímam ako najväčší problém. Hlásime sa k tomu, že sme cirkvou evanjelia, ale sami už to evanjelium nepoznáme. Z tristotisíc evanjelikov na Slovensku sa nedeľných služieb Božích zúčastňuje asi tak desať percent. To sú zrejme tí, ktorí Bibliu čítajú, študujú, berú ju vážne.

.to je paradox, pretože v katolíckej cirkvi sa práve čítanie Písma v poslednom čase zdôrazňuje aj tým, že tam vyšlo niekoľko naozaj zasvätených komentárov k biblickým knihám.

Áno, dokonca by sa dalo povedať, že po druhom vatikánskom koncile prechádza katolícka cirkev takým významným reformačným procesom, ktorý sa dá prirovnať k reformácii, vďaka ktorej sú tu protestanti už 500 rokov.

Zdroj: https://www.tyzden.sk/temy/43552/500-rokov-reformacie/

 

 

letný_tábor_prihláška 2017

 

 

Charta 2017 PDF

 

 

 

 

MODLITBY 12/1

Sobota, 11. 3. 2017 od 7,00 – do 19,00

Tento názov znamená nepretržité modlitby 12 hodín počas celého dňa. Po hodine sa striedajú jednotlivci či skupinky. Tak sa vytvorí jedna nepretržitá 12 hodinová reťaz modlitieb. Možno si hovoríte ako strávim celú jednu hodinu? Ide o to, aby ste prežili tento čas aktívne s Bohom. Môžete sa modliť, spievať, čítať Božie slovo, alebo len v tichu rozjímať. Ak potrebujete, aby sa za Vás modlili aj iní, nechajte svoju prosbu na odkazovom papieriku.

 

07,00h – 08,00h              Verčimákovci

08,00h – 09,00h              Milan Chorváth

09,00h – 10,00h              Dáša Dvořáčková

10,00h – 11,00h               Anna Randusová

11,00h – 12,00h               Alena Korimová

12,00h – 13,00h              Andrea Ivančáková

13,00h – 14,00h              Libuša Nosková

14,00h – 15,00h               Blanka Lônčíková

15,00h – 16,00h               Zuzana  Pecková

16,00h – 17,00h               Magdaléna Peniašteková

17,00h – 18,00h              Viera Horníková  

18,00h – 19,00h

 

Jak. 5, 16
Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého.“ 

© 2012 ECAV Dúbravka © Ifko Kovacka