Aktuality

 

 

 

 

Naše tradičné biblické hodiny sa v posledné stredy zmenili na zaujímavejšie v tom, že na každej sme mali milého hosťa, zástupcu nejakej cirkvi. Dozvedeli sme sa o histórii, rozdieloch ale aj o tom čo máme spoločné s jednotlivými denomináciami.
Každá biblická hodina bola špecifická a veľmi zaujímavá.

Viac foto v galérii

Cirkev bratská: Jozef Uhlík

1-IMG_3287

 

 

 

 

 

 

Jednota baptistov: Ján Szöllös

1-IMG_3297

 

 

 

 

 

 

Apoštolská cirkev: Balasz Szamaranszký

apost (2)

 

 

 

 

 

 

Rím. katolícka cirkev: Jozef Moravčík

katol. (12)

 

 

 

 

 

 

Evanj. cirkev metodistická: Pavel Procházka

metod (16)

 

 

 

 

 

 

Cirkev adventistov siedmeho dňa: Karol Badinský

DSC_0148

 

 

 

 

 

 

 

IMG_19801. Odkiaľ pochádzaš, kde sú Tvoje korene?

Pochádzam z peknej dedinky na úpätí Malých Karpát, z Viničného (okres Pezinok). Predtým mala všelijaké mená, napr. Labudová, Schweinsbach, ale od našich starších som počúvala, že my vlastne pochádzame od husitov, ktorí prišli pod Malé Karpaty po bitke na Bielej hore. A vtedy tí, ktorí neprešli na katolícku vieru, museli odísť. A tak aj moji rodičia. A ako aj sám Komenský uvádza: „nevzali sme s sebou nic, po všem veta, jen Bibli Kralickou, Labyrint světa“. Aj oni. Preto sa u babky z otcovej strany u nás zachovala Biblia asi z konca 18. storočia. Je to kralická Biblia, ktorá mi je nadovšetko vzácna. Predovšetkým preto, lebo je to slovo Božie, ale aj preto, lebo obsahuje dobové vpisky s dátumami. Takto nejako je zapísaný aj môj rodokmeň. Jej listy sú už úplne ošúchané. Vzácne svedectvo toho, že sa naozaj čítala. Mala u mňa dobré miesto. Teraz ho má u môjho syna.

2. Kam si chodievala do školy?

Ako šesťročná som začala chodiť do cirkevnej školy vo Schweinsbachu, potom som absolvovala v Pezinku 4 meštianky (v tom čase nižšia stredná škola). Mala som túžbu stať sa učiteľkou. Nebolo to jednoduché, lebo to boli veľmi ťažké časy. Kto chcel ísť na pedagogické gymnázium (možno pravda, možno fáma) musel vystúpiť z cirkvi. To som samozrejme odmietla. Mala som veľmi rada deti, chcela som byť detská sestra. Nastúpila som do zdravotníckej školy, bez prijímačiek. Pán Boh mi udelil takú milosť, že som sa takmer všetko naučila v škole. Vedela som sa dobre sústrediť a z počutého som si to pamätala. No v tom čase povyhadzovali z nemocníc mníšky a potrebovali laborantky. A tak sa zo sna o detskej sestre stala laborantka, aj napriek mojim protestom. Hneď po maturite som nastúpila do výskumného ústavu výživy, kde som pracovala 22 rokov. V tých časoch neboli ešte laboratóriá tak vybavené ako dnes a všetky látky sa nasávali priamo ústami. Tam som si tak znivočila zdravie, že som už bola aj pacientkou onkológie. Ale vďaka Božej milosti to nebolo také zlé. Zmenila som prostredie a práca sa mi naskytla v hygienickej služby. Mojím šéfom bol syn evanjelického farára z Muránskej Dlhej Lúky. Keďže mi vychádzal v ústrety, dorobila som si rozdielové maturity a atestácie a ešte ďalších 20 rokov som pracovala ako asistentka hygienickej služby v odbore školskej hygieny. Do dôchodku som išla ako 60 – ročná.

3. Boli Tvoji rodičia aktívnymi kresťanmi a ako sa to prejavovalo vo vašej domácnosti?

Najaktívnejšia od môjho útleho detstva bola moja mama. Žili sme vo veľmi skromných pomeroch, takže žiadne rozprávkové knižky, ale dodnes si spomínam na tú izbičku, kde ma mama v nedeľu poobede, keď sme ostali samé doma, brala na kolená a čítala mi podobenstvá. To boli tie najkrajšie chvíle môjho detstva. Samozrejme, že sme sa modlievali, ale nie ako celá rodina, ale pred spaním sme kľačali pri posteliach a odriekali Otčenáš, Desať Božích prikázaní a Vieru všeobecnú kresťanskú – ako maličké deti. Na služby Božie sme chodievali aj s otcom, no iniciátorom bola vždy naša mama. Ona naozaj tú svoju vieru žila. Večer, keď sa poumýval riad, sme si spievali nábožné piesne. Mama sa modlila z kancionála naučené modlitby a k tomu nás aj viedla. Keď bol otec doma, pridal sa k nám aj on. Moji rodičia naozaj obaja pekne spievali.

4. Si dlhoročnou členkou dúbravského cirkevného zboru a bola si aj členkou spevokolu. Čo sa Ti najviac páči na spoločenstve evanjelických „Dúbravčanov“?

Zo začiatku som chodila do Veľkého a Malého kostola. Do dúbravského zboru som aktívne začala chodiť až vtedy, keď tu boli manželia Petrulovci. Lebo vtedy tu bola láska. Bolo ju cítiť. A to sa teraz stupňuje. O službe spevokolu som sa dozvedela z úst vtedajšieho brata kaplána Milanka Petrulu, ktorý nás na bohoslužbách vyzýval k tomu, aby sme pridali k tejto službe. Tam som sa prihlásila a bolo to nádherné. Cítila som také povolanie. Pridala som sa aj k modlitebnému spoločenstvu. Pán Boh nebeský nás dal dokopy. Božia láska preteká cez sestry a bratov v tomto cirkevnom zbore.

5. Určite máš mnoho zážitkov a skúseností s Pánom Bohom, zažila si aj chvíle, ktoré otestovali Tvoju vieru v Pána Boha. Čo by si teda ako staršia členka odkázala mladým ľuďom s rodinami?

V prvom rade by som prosila rodičov, aby už od útleho detstva svojim detičkám hovorili o Pánu Bohu, aby sa s nimi modlili. Nech neochabujú, aj keď sa im zdá, že v určitom veku detičky nie ešte vnímavé. Nech sú im stále príkladom. Musíme si pripomínať, že najdôležitejšie na svete je poslúchať Pána Boha a Jeho milovať zo všetkých síl, z celej duše a z celého srdca. A potom nič nebude márne.

6. Čo pre Teba znamená vzťah s Bohom? Čo pre Teba znamená Boh?

Úplná istota. Boli skúšky a časy, ktoré by som bez Božej pomoci nezvládla. Cítila som v Ňom obrovskú oporu a Jeho skutočnú prítomnosť. Dnes môžem povedať, že keby nebolo Pána Boha, nebola by som tu. Ak aj dopustí trápenie, nikdy neopustí. Treba Ho počúvať a treba aj o to, aby sme počuli, prosiť. Treba prosiť o múdrosť rozoznávať dobré a zlé. So všetkým – s krížom, či s každou radosťou treba ísť k Bohu. On vypočúva všetky modlitby a zasiahne v príhodný čas.

6. Aký je Tvoj obľúbený verš z Biblie?

Žalm 23. Ten si často aj spievam. Niekedy si dokonca do piesne Hospodin je môj Pastier dosadím aj vlastné slová J A často si ešte spievam rôzne nábožné piesne.

 

S Aničkou Randusovou, členkou nášho cirkevného zboru sa rozprával Ivan Lukáč.

 

biblicke hodiny

 

Biblické hodiny, ktoré pripravujeme v tomto období vždy v stredu o 18,00h, budú iné v tom, že pozývame medzi nás hostí z rôznych kresťanských cirkvi, aby sme viac spoznali ich učenie a históriu.

Minulú stredu sme medzi nami privítali člena Cirkvi bratskej Jozefa Uhlíka, ktorý nám porozprával o histórii ich cirkvi a zaujímavou prezentáciou nám priblížil vznik aj súčasnosť.

Viac foto v galérii

1-IMG_3276

2-IMG_3282

3-IMG_3288

 

Srdečne pozývame na jedinečný výlet, ktorého sa zúčastní aj náš brat farár.

 

     Zem Ježiša Krista, Jeho pôsobenie

IZRAEL 2

 Poznávací zájazd pre evanjelikov

Termín: 11.9.2015 – 19.9.2015

Cena: 690.- EUR + 70.- USD

V cene je zarátané:

– Viedeň – Tel Aviv –  Viedeň –letenka + dovoz na a z letiska do Bratislavy pri návrate

– doprava klimatizovaným autobusom v   Izraeli

– hotelové ubytovanie s polpenziou v 2 – 3 lôžkových izbách so soc. zariadením

– odborný sprievodca – kňaz

– palivové  a letiskové príplatky

– komplexné cestovné poistenie

– žiadne  príplatky- nebudú dopočítavané,

V cene nie je zarátané:

– obslužné – predstavuje sumu 40,-EUR

– fakultatívna návšteva Qumránu a Masady – 35,-USD

-prípadné ďalšie vstupy v Izraeli do Národných parkov-(napr. Cezarea prímorská -12 USD)

– Offél cca 12.-USD

Sprievodca si vyhradzuje právo na zmenu programu !

Zásadná veta k programu tieto miesta navštívime, či to bude presne v tom poradí a dňoch, to ukáže až situácia priamo na mieste.

PROGRAM:

1.deň: stretnutie na hl. železničnej stanici v Bratislave, presun na letisko do Viedne a  odlet do Tel Avivu. 

2. deň: Cezarea Prímorská návšteva archeologického mesta – s  originál artefaktmi mesto, ktoré dal postaviť Herodes Veľký pre rímskeho cisára Augusta.  Možnosť krátkeho kúpania na osvedčenej pláži so sprchou.  Haifa vyhliadkové miesta a zastávka pri Bahaiských záhradách.
Tábor – hora premenenia. Možnosť plavby po Galilejskom jazere. Ubytovanie a večera – Tiberias

3.deň: Po raňajkách: Hora Blahoslavenstiev s možnosťou pristúpiť k Večeri Pánovej,. Zástavka pri Galilejskom jazere na možnom mieste, kde stretol Pán Ježiš s učeníkmi po svojom vzkriesení. Kafarnaum – archeologické mesto, kde Ježiš urobil zrejme najviac divov. Návšteva Jordánu (história Židovského národa je často spojená s touto riekou) – kde vteká do Galilejského jazera. Cezarea Filipova – jeden z prameňov Jordána.  Obed pri Galilejskom mori možnosť ochutnať „Petrovu rybu“     Jericho jedno z najstarších miest sveta   Večera a nocľah Betlehem.

4. deň:  po raňajkách. Návšteva Engedi, kde Saul prenasledoval Dávida. Qumrán- najväčší archeologický objav 20. storočia. Návšteva Masady- posledné miesto odporu voči Rímskej ríši.  Návšteva  Mŕtveho mora s možnosťou kúpania na pieskovej pláži. Najjužnejšie mesto  Ejlat, pláž a všetky atrakcie rekreačného centra pri Červenom mori. Ubytovanie a večera. Ejlat.

5. Pobyt pri červenom mori- odpočinok spojený s kúpaním- šnorchlovaním v tých najkrajších častiach –možnosť vidieť ryby a živočíchy,  Červeného mora. Krátka prehliadka Ejlatu s možnosťou návštevy obchodného centra s atraktívnym tovarom. Presun do Betlehema a neskoršia večera. 

6.deň: po raňajkách odchod do Jeruzalema. Mesto malo podstatný vplyv na vývoj troch monoteistických náboženstiev. Navštívime miesta účinkovania i utrpenia Ježiša Krista. Prehliadka  Starého mesta. Krížová cesta – Via Dolorosa, bazilika Božieho hrobu– Golgota, tiež Evanjelický kostol.
Prehliadka  starého mesta- Kargo obchodná cesta, jej pôvodná časť.  Pôvodné hradby z čias Asýrskej ríše, keď obliehali Jeruzalem. Brány mesta Sionská, Damašská, Hnojná, Jafská a Levia. Yad Vashem pamätníka holokaustu- obetí 2.svetovej vojny zo Židovského národa. Večera. 

7. Návšteva Olivovej hory – s najkrajším výhľadom na údolie Cédron a hradby Jeruzalema a miesta, kde bol Chrám. Dominus Flevit, miesta, kde Pán Ježiš plakal nad Jeruzalemom. Prehliadka Getsemanskej záhrady, baziliky Národov. Údolie kráľov, kde sú hroby kráľov a tiež prorokov. Múr nárekov – dnes najposvätnejšie miesto pre Židov, kde sa 24 h niekto modlí. Chrámová hora- miesto, kde stál Šalamúnov chrám. 

8. deň: po raňajkách  program v Betleheme, Jaskyňa  Narodenia Pána Ježiša,   Pole pastierov.. Po poludní pokračovanie v programe v Jeruzaleme, mesto Ofél (Ezechiášov kanál,)- staré Dávidovo mesto, ktorého objavovanie stále pokračuje, vykopávky a sprístupnené miesta.- Návšteva je spojená s plateným vstupom. Miesto, kde bol rybník Siloe. Záhradný hrob – miesto, ktoré našiel Generál Gordon.  Večera a nocľah. 

9. Včas ráno odlet z Tel Avivu do Viedne  a následný presun autobusom do Bratislavy.

Duchovný program: Deň začíname Ranným zamyslením nad Božím slovom, putujeme s Bibliou. Bibliu každý svoju.  ES- spevník,  dostane každý účastník  od sprievodcu. 

 

Ján Kupčo1. Keď som čítala knižku spomienok Tvojho starého otca Michala, ktorú si  ty zostavil z jeho rukopisov, zistila som, že si už šiesta generácia mena Ján Kupčo. Vaše korene sú vo Važci a ty sám si tam vyrastal. Podeľ sa s nami o živote v tomto kraji pod Tatrami.

Treba upresniť, že som  podľa údajov v knižke môjho starého otca, šiesta generácia s menom “Ján” od r. 1790. Keďže história nášho rodu siaha až do 13.stor., bolo tých “Jánov” zrejme oveľa viac.  O živote v kraji pod Tatrami sa písať neodvážim. Veď ho opísali viacerí významní  spisovatelia, či maliari. Spomeniem aspoň môjho učiteľa Štefana Rysuľu  a akad. maliara Jana Hálu. Ja som mal však to privilégium, že som bol ešte účastníkom “starého sveta ” v našej dedine, kde ťažká práca a modlitba, boli každodenným chlebom jej obyvateľov a kde dobro a zlo boli presne vymedzené.

2. Tvoja rodina bola zbožná – evanjelická, a tak viedli aj Teba. Nemal si problém ako veriaci človek v čase štúdií alebo keď si sa chcel zamestnať?

Moji predkovia sa do Važca prisťahovali z Oravy niekedy v 1. polovici  18. stor., dovtedy skoro čisto evanjelickej dediny. Vyrastal som teda v evanjelickom prostredí. Ako dieťa som si túto skutočnosť samozrejme neuvedomoval.  Všetko sa dialo spontánne. Modlitby a piesne, ktoré som počul od svojich rodičov  a starých rodičov, sa mi akosi samé ukladali do pamäte. Spomínam si však, že  ešte v predškolskom veku ma upútali príbehy Starej i Novej Zmluvy v knihe Biblická História, ktorá bola aj krásne ilustrovaná. Mnohé z týchto príbehov ktoré mi čítavali rodičia, som vedel svojimi slovami prerozprávať. Hoci v roku 1948 došlo k politickej zmene, v náboženskej oblasti som to nepozoroval. Rodičia ma vodili do kostola, v škole sa vyučovalo náboženstvo, sviatky sa svätili, len pán učiteľ, ktorý predtým hrával v kostole na organe, hrával už iba v škole na hodine hudobnej výchovy. V roku 1956 som bol konfirmovaný.  Do skončenia zákl. školy som ešte do kostola chodieval aj keď som využil každú príležitosť aby som tam nemusel ísť.
Veci sa zásadnejšie začali meniť po mojom odchode na priemyslovku do  Ružomberka. Tu som sa ocitol v prostredí, kde sa o Bohu nehovorilo a ani ja som Ho nehľadal. Nehľadal som Ho ani počas vysokoškolského štúdia aj keď som si občas cestu do kostola našiel. Po ukončení štúdia som sa usadil  v Bratislave a v zamestnaní som samozrejme narazil aj na problém, či som  vyrovnaný s náboženskou otázkou. Odpovedal som “áno” ale zároveň som si uvedomil, že klamať v tejto zásadnej veci ďalej nie je možné. V tom čase moja viera nebola dostatočne ukotvená. Ako som už spomenul, Boha som nehľadal  a tak si ma vyhľadal On. Prešiel som viacerými ťažkými životnými skúškami  a svedčím, že spôsob ako ich zvládnuť som našiel na kolenách, v úplnom  odovzdaní sa do Jeho milosti. Dnes môžem zodpovedne prehlásiť, že som  s “náboženskou otázkou ” vyrovnaný. Nie žeby sa ma niekedy nezmocňovali  pochybnosti alebo nevznikali nové otázky ale odpovede nachádzam predovšetkým  v pokorných modlitbách. Po mojich predkoch vlastním starý spevník, písaný schwabachom v Biblickej  češtine. Na viacerých jeho stranách sú odtlačky ich prstov. Aj ja pridávam k nim svoje a nadchýňam sa poetickou krásou jeho piesní i modlitieb. Je to moje puto  so starým svetom viery mojich predchodcov.

3. Koľko rokov už patríš do cirkevného zboru v Bratislave?

Vyše 20 rokov som býval v Starom meste a chodieval som do Veľkého kostola.  Registrovaný som však nebol. V r. 2OO3 som sa presťahoval do Dúbravky a tu  aj chodiť na Služby Božie do vtedajšej obradnej siene. Tu ma raz oslovili  dve vedľa mňa sediace sestry, či by som sa neprišiel pozrieť na nácvik spevokolu. Prisľúbil som a neobanoval. Našiel som tam spoločenstvo sestier a bratov, kde som  bol s láskou prijatý a som vďačný Pánovi za ten deň, kedy sa to stalo. Do vtedajšieho Cirkevného zboru Bratislava som sa následne zaregistroval. Udialo sa to, myslím, v roku 2OO5.

4. Si presbyterom v Dúbravke, čo Ti dáva to, že patríš do tohto spoločenstva, alebo aké sú Tvoje očakávania?

Cez  činnosť v spevokole som sa bližšie oboznámil aj s problémami, ktoré riešil vtedajší pastorálny obvod  a neskôr dcérocirkev Dúbravka. Podľa potreby  som bol zapojený predovšetkým do činnosti súvisiacej s technickým stavom budovy CZ. Po vzniku CZ Bratislava – Dúbravka  sa konštituovalo  nové  presbyterstvo, ktorého členom som sa stal aj ja. Viem, že vzhľadom k výzvam, ktorým čelí náš CZ, sa mi už nedostáva dostatok energie k ich riešeniu. Napĺňa ma však vnútornou radosťou, keď môžem byť aspoň v niečom užitočný pre náš cirkevný zbor. Symbolicky vnímam skutočnosť, že aj mne boli zverené kľúče od nášho zborového domu. Tento priestor sa tak stal pre mňa duchovným domovom, kde kedykoľvek môžem vojsť a stíšiť sa v úprimnej modlitbe.

Ján Kupčo
kurátor nášho cirkevného zboru

janko Kupco         d

 

Dnes sme opäť po roku mohli navštíviť našich bratov a sestry v Rím. kat. kostole v Devínskej Novej Vsi. Stretli sme sa pri príležitosti Svetového dňa modlitieb. Už je tradíciou, že náš spevokol na tomto podujatí zaspieva zopár piesni. Príhovorom o službe druhým poslúžil náš brat farár Ján Hroboň. Ďakujeme domácim za super občerstvenie, klobásky varené vo víne a kopec iného…

Najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu za požehnanie celého stretnutia, aj zato, že môžeme v láske a porozumení vychádzať s týmto cirkevným zborom.

viac foto v galérii

04-IMG_2962 07-IMG_2965 20-IMG_2989 25-IMG_2996

© 2012 ECAV Dúbravka © Ifko Kovacka